Bol som v druhý júlový týždeň na návšteve u dcéry. Opustil som rozpálenú Bratislavu a strávil dva týždne v Žiline, ale aj tam bolo celkom horúco. Horúčavy rád nemám, ale aby som trochu pomohol, chodil som aj trochu po obchodoch. Peňazí nazvyš nemám, tak aj v obchodoch kupujem väčšinou len základné potraviny a dávam pozor na ceny.
V Bratislave striedam najmä Lidl, Tesco, Billu, málokedy zájdem do Carrefouru či Hypernovy. Na moje prekvapenie, nie každý z týchto obchodníkov má všade rovnakú cenu. Videl som to napr. na mlieku, ktoré mám veľmi rád. Vypijem približne 5 litrov mlieka za týždeň. Potešilo ma, že v Žiline, v Bille aj v Tescu, stojí liter polotučného mlieka rajo 0,85 eura. Teda v druhom júlovom týždni toľko stál, nebola to pritom žiadna akcia, ale reálna cena. Tesne pred odchodom k dcére som to isté mlieko kupoval v Bratislave. A predstavte si, v Bille ho mali až za 1,05 eur a v Tescu na Zlatých Pieskoch za 0,99 eur.
Pýtam sa ako je to možné? Niekto sa asi pousmeje nad mojimi problémami, ale pri mojej spotrebe mlieka to robí takmer euro za týždeň a spolu za mesiac necelé štyri eurá. Pri „astronomických“ dôchodkoch je mi dobré každé jedno euro. Za dcérou do Žiliny sa kvôli mlieku sťahovať nebudem, ale hnevá ma, že jeden reťazec nevie garantovať rovnaké ceny všade na Slovensku. Dôchodcom s rovnako nízkym dôchodkom som predsa v Žiline aj v Bratislave.